Napíšte nám o klube vo vašom meste a my ho zaradíme do databázy - sefredaktor@bojoveumenia.com

NINJUTSU

História NINJUTSU
Pôvod ninjutsu je záhadný a je ťažko presne definovať obdobie jeho vzniku. Predpokladá sa, že to mohlo byť okolo 14. storočia, avšak niektoré zdroje uvádzajú, že mohli existovať už za éry Heian a začiatku éry Kamakura. Je len veľmi málo záznamov, ktoré detailne popisujú činnosti ninjov. Tvrdí sa, že mnohí mystici sa utiahli do hôr, kde žili izolovane a venovali sa meditáciam a rozvýjali bojové umenia. Usídli sa prevažne v centrálnej časti Japonska v oblastiach Iga a Koga. V tej dobe neexistovala jednotná ríša a kniežatstvá medzi sebou často bojovali. Tí využívali služby ninjov, ktorý medzičasom v prísnej tajnosti zdokonalovali svoje umenie a stávali sa tak veľmi efektívnymi vyzvedačmi, špiónmi a nájomnými vrahmi. Najväčší rozmach zaznamenáva ninjutsu v období 12 - 14 sotoročia, kedy vrcholia feudálne boje medzi kniežatami o získanie dominantnej moci. Takto rástol aj ich vplyv a stávali sa stále väčšou hrozbou pre samotných vladárov. V 16. storočí sa jednému z nich nakoniec podarilo klan Iga poraziť. Avšak ani to neznamenal úplný koniec, pretože, tí čo prežili predávali umenie ďalej a kedže žili veľmi rozptýlený, podarilo sa im vytovriť veľmi efektívnu špionážnu sieť pomocou ktorej získavali informácie o dianí. V roku 1603 sa podarilo Japonsko zjednotiť pod šogunátom, čím aj klesla potreba využívania ninjov. Tým sa ninjovia dostávali trochu do úzadia, avšak boli využívaní ako osobný strážcovia a radcovia vojenských vodcov a tiež čerpali zo svojich skúseností v oblasti špionáže, ktorá pomohla zaviesť silnú tajnú službu. Umenie ninjov bolo opäť oživené začiatkom 20. storočia. Na svedomí to má aj tajná služba, ktorá zohrala významnú rolu v Rusko - Japonskej vojne a doteraz tvorí významnú špionážnu sieť. Koncom 70. rokov sa umenie ninjutsu dostalo aj za hranice Japonska a zažíva veľký boom. Jeden z prvých ktorý priniesli ninjutsu na americký kontinent je Stephen Hayes. V dnešnej dobe je ninjutsu ako bojové umenie rozšírene do celého sveta. Zameriava sa hlavne na rozvoj tela a vnútornú rovnováhu, pretože už nie je také dôležité vychovávať špiónov.
To ale neznamená, že tradičný aspekt tohto umenia sa už nevyučuje.

Pre vás pripravil : Tomáš Sokol, BSK Ninjutsu Bratislava, www.dokan.sk, sokoltomas@hotmail.com
 

NINJA – Samuraj z odvrátenej strany mesiaca

V dobe feudalizmu v Japonsku vládol Samuraj – Bushi. Sledoval a riadil sa neúprosným kódexom cti – Bushido ( v prípade jeho porušenia bol potrestaný uložením obradnej sebevraždy Seppuku, alebo Hara – Kiri) a jeho bojová schopnosť so samurajským mečom – katanou bola legendárna. Naoko by sa mohlo zdať, že sa nebál ničoho a nikoho. Ale v skutočnosti sa bál alebo mal prinajmenšom zdravý rešpekt z iného druhu bojovníka, Samuraja z odvrátenej strany mesiaca – NINJU. Bol to strach alebo rešpekt vskutku oprávnený.
Korene ninjutsu sú vysledovateľne rovnako ťažko, ako stopy ninju v akcii. Zachovalo sa len málo záznamov, bolo zapísaných len trochu z dejín týchto bojovníkov. Aj tá troška, ktorá existuje bola zhromaždená ľuďmi ,,z vonku“, čo mali málo faktov podporených rôznymi mýtami a dohadmi. Ninjovia neodhalili skoro nič, veľmi úzkostlivo si strážili svoje tajomstvá.
Tam kde sa vynoril – tajomný tieň - často zanechal po sebe strach, hrôzu a často aj smrť. Na rozdiel od samurajov bojoval ninja proti nepriateľom rôznymi prostriedkami, každá metóda bola dobrá na vykonanie svojho poslania. Vďaka svojím úžasným schopnostiam vznikol medzi japonskými ľuďmi mýtus o ninjoch, ktorí vedeli byť neviditeľní, chodiť po vode, zmiznúť v uzavretej miestnosti, dokonca boli nezraniteľní. Títo všestranní bojovníci boli určení pre špionáž, k likvidácií osôb, spôsobovania zmätku ,rozvratnej činnosti to boli ich úlohy v starom feudálnom Japonsku. Žiadný hrad alebo pevnosť nebola pred nimi v bezpečí, žiadna jama dosť hlboká, žiaden múr dosť vysoký. Kto sa im postavil do cesty, zomrel. Plnili príkazy svojich vládcov s presnosťou, ktorá bola až fanatická. Po vykonaní úlohy zmizli rovnako nenápadne ako sa objavili. To vychádzalo z prísnej povinnosti utajiť umenie ninjutsu, ktorú musel každý ninja dodržať. Len málokedy sa podarilo vyniesť na svetlo sveta niečo z ich tajomstiev.


NINJUTSU – Cesta Bojovníka

Filozofia Ninjutsu:
Ninjutsu sa nedá učiť len tak bokom. Ninjutsu je životná cesta, na začiatku, ktorej sa môžeme dobrovoľne postaviť, a kráčať po nej celý život. Ninjovia nepestovali svoju filozofiu ako uzavreté náboženstvo, hľadali skôr prirodzené prírodné a vesmírne zákony a vzťahovali ich na skryté sily v človeku, ktoré sa snažili pozdvihnúť a využiť. Prijímali preto rôzne učenia a prispôsobovali ich svojim potrebám.
Ninjutsu ako životný štýl sa rozvinulo vďaka starým bojovým mníchom Yamabushi, ktorí žili v horských oblastiach IGA a KOGA. Pôvodným zmyslom ninjov bolo osvietenie – poznanie jedinca a skúmanie jeho úlohy vo svete a vesmíre. Ninjovia žili skromne a prirodzene svojim duševným životom v japonských horách. Ak ninja nezaujato pozoroval prírodu, mohol porozumieť svetu a svojmu vlastnému vzťahu k nemu, a týmto spôsobom mohlo dôjsť k sebapoznaniu. Samozrejme, toto sa veľmi nepáčilo úradným miestam v starom Japonsku. Takisto aj predstavitelia oficiálneho náboženstva si nechceli pripustiť, že by ľudia, stojaci mimo nich, rozumeli duchovným fenoménom, alebo by ich na sebe dokonca zažili. Akonáhle sa tieto oficiálne miesta dopočuli povesti o obyvateľoch hôr, ktorí podľa všetkého objavili metódy ako využiť svoje prirodzené schopnosti k svojmu prospechu, reagovali veľmi agresívne. Vláda vyslala oddiely vojakov s úlohou týchto mníchov zlikvidovať. U horských mníchov vyvolalo takéto ohrozenie obrannú reakciu. Počas nasledujúcich storočí sa ninjovia vďaka boju o prežitie stali odborníkmi ako vojenskí špecialisti. Týmto ustúpil do pozadia pôvodný filozofický aspekt. Základom každej akcie ninju či už pri bežnom živote, alebo výcviku alebo pri nasadení do akcie bola snaha mať sám seba vždy pod kontrolou. Ninja musel poznať svoje vlastné slabosti, ale aj silné stránky a dokázal sa harmonicky naladiť na osobnosť protivníka, aby dosiahol žiadaného výsledku. Poznal, kedy je čas jednať a kedy je lepšie počkať.

Príbeh:
Chlapec, ozbrojený len malým kyjakom – hjunku, sedel tíško na čerešňovom strome, v neďaleke, stromami husto posiatej provincii IGA. Prišiel sem sám neskoro popoludní a počas príchodu noci sa vyšplhal na strom do svojej pozície.

Noc bola tmavá, mesiac sa skrýval za mrakmi. Objímali ho len zvuky noci a ťahavé zavýjanie divého psa znelo pomerne nablízku. Po chvíli započul niečo, čo sa pohybovalo pod stromom priamo pod ním. Takáto situácia by nahnala strach aj dospelému. Ale chlapec sa nebál. Naopak, vítal príležitosť vyskúšať samého seba, a to čo sa naučil. Teraz bol NINJA!!!

Počúval!!! Nielen počúval, ale POČÚVAL!!! Bola to získaná schopnosť. Počúval nielen zvuky, prichádzajúce zvonka, ale i tie zvnútra: svoj dych, neuveriteľné pomalé búšenie svojho srdca.

Jeho HANSHI, majster v ryu, mu povedal:,, Tma je časom Ninju. Veľa krát už v tme čakal. Úspech jeho úlohy či prežitia môžu závisieť na jeho schopnosti zostať TICHÝM, kľudným. „Vo tme, hovorieval HANSHI, „každý počuje lepšie. Nepriateľ sa ťa takisto bude snažiť započuť. Avšak počuť ťa nesmie. Musíš počúvať svojim vlastným zvukom a počúvať zvuky toho, čo je okolo teba“.

(zdroj: Ninja klan smrti – Al Weiss – Tom Philbin)

Pre vás pripravil: Dávidík Jaroslav, BSK Ninjutsu Žilina, jaro.davidik@dokan.sk, www.dokan.sk

Ninja – Tajuplný japonský bojovník

Čriepky z histórie

Slovo Ninja alebo jeho alternatívne názvy Shinobi, Rappa, Kusa sa znovu a znovu objavuje v historických prameňoch v súvislosti získavania spravodajských informácii a úkladnými vraždami, vykonávanými expertmi na bojové umenia. Shinobi je iný názov pre ninju používa sa hlavne v Japonsku v Európe sa zaužíval aj kvôli výslovnosti názov Ninja. Rappa – znamená v preklade násilník, surovec, bitkár označovali ich tak samuraji pre spôsob ich boja. Kusa – znamená tráva, keďže ninja sa vedel pohybovať v súlade s prírodou a vedel splynúť s okolitým terénom alebo často číhal niekde ukrytý v poraste od toho sa mohol odvodiť tento ekvivalent názvu pre ninju. 

 Praktiky ninjov boli súčasťou samurajskej bojovej taktiky a nebolo možné sa im vyhnúť a žiadny samuraj si nemohol dovoliť ignorovať tajomnú hrozbu, ktorú títo bojovníci predstavovali. Práve vďaka tomu boli služby ninjov využívané a oni sami vzbudzovali rešpekt, aj napriek tomu, že nimi prakticky všetci pohŕdali kvôli tomu že ich jednanie odporovalo samurajskému kódexu. S časti je to vysvetliteľné, že mnohí ninjovia pochádzali z nižších spoločenských vrstiev a ich nekonvenčné metody boli v tej dobe protikladom správania sa urodzeného ideálneho samuraja, hľadiaceho priamo smrti do oči. Dôvodom toho je možno tá skutočnosť, že Daimjó – japonský šľachtic,(obdoba európskeho kniežaťa), si neprial poškvrniť povesť svojich statočných a urodzených samurajov tým, aby vykonávali zavrhnutia hodné činnosti. Miesto toho za to zaplatil niekomu kto s tým nemal problém. Bola to síce neobvyklá, ale vysoko cenená služba. V japonskej vojnovej histórií boli ninjovia jediným prípadom nájomných žoldnierov, ktorých služby si rôzny daimjóovia platili.

Japonský historik Watatani popisuje situáciu následovne:

,,Takzvané techniky ninjutsu, čo sú vlastne schopnosti shinobi – no – jutsu si kladú za cieľ, aby sa nepriateľ nedozvedel o prítomnosti protivníka. Pre ich osvojenie bol nutný špeciálny výcvik. V období Sengoku (1467 – 1573), boli tieto techniky využívané počas vojnových ťažení a zahrňovali techniky a schopnosti sekko (zvedov) a kanchó (špiónov).

 Nábor a výcvik ninjov

 V polovici 15. storočia si určité samurajské rodiny začali osvojovať mimoriadné schopnosti v oblasti získavania informácii a záškodníckych operácií a úkladných vrážd. Stávali sa z nich rodiny ninjov. Podobne ako v iných školách bojových umení sa znalosti a skúsenosti odovzdávali z otca na syna, alebo čo bol častejší prípad sensei (učiteľ) zasväcoval vybraných žiakov čo nemuseli byť voči nemu v rodinnom vzťahu. Niektorý daimjó si mohli cvičiť vlastné skupinky ninjov pokiaľ im to majetok dovoľoval. V zákone z roku 1640 sa dočítame, že len daimjóovia, ktorý mali ročný príjem vyšší než 10 000 koku ryže (asi 2800 metrov kubických) mohli mať vo vlastných armádach shinobi.

Škola ninjutsu nazývana Nakagawa – Ryu, ktorá v 17. storočí slúžila daijmjóovi Cugaru v provincii Mucu, je dobrým príkladom toho, ako proces náboru a výcviku prebiehal:

 Zakladateľom školy bol samuraj menom Nakagawa Shoshunjin, ktorý ninjutsu výborne ovládal. Asi najviac fascinujúcim popisom jeho života je popis, že ,,že sa dokázal premeniť na krysu,  pavúka,  vtáka alebo zviera“ – ide o to aké magické schopnosti boli ninjom prisudzované.

Realita bola však taká, že Shoshunjin velil skupinke desiatich mladých samurajov, ktorých cvičil v umení ninjutsu a komukoľvek sa zakázal čo i len priblížiť k miestu ich výcviku. Ktoré sa nachádzalo v južnom cípe hradu Ishibayashi. Shoshunjin nazval svoju skupinu Hajamichi no mono (ľudia pre rýchly úder), ich počet sa za krátky čas rozrástol na dvadsať. Pracovali na priamy rozkaz daimjó  a ich výcvik bol držaný v tajnosti.

  Vodcovia ninjov v provinciách boli zároveň drobnými vlastníkmi pôdy a obdobne a všetci daimjóovia kládli veľký dôraz na rodinné väzby a dedičskú lojalitu. Od každého chlapca, ktorý sa narodil v rodine samuraja sa očakávalo, že sa stane bojovníkom. Veľkú časť svojho detstva trávili tým, že sa učili zachádzať s mečom, kopijou, lukom a niečo neskôr zo strelnými zbraňami, jazdou na koni.

Od mladého ninju sa očakávalo samozrejme ešte viac. Musel byť vzdelaný v takých oblastiach ako sú výbušniny alebo miešanie jedov. Musel byť expertom na pohyb a prežitie vo voľnej prírode. To zahrňovalo aj také znalosti s ,,ninjovskej tradície“ ako napr. vyčistiť vodu alebo ako uvariť ryžu v táborisku, tak že sa zabalí do vlhkej handry a zakope sa v ohnisku. Mal perfektnú fyzickú kondíciu, aby dokázal zdolávať hradby hradov, vedel kresliť a čítať mapy, bol odborník na boj bez zbrane aj zo zbraňou. Pokiaľ sa prezliekal za príslušníka iných povolaní musel mať znalosť týchto profesií, aby pôsobil presvedčivo.

 Viera a presvedčenie

 Na psychologickej úrovni sa mladý ninja potreboval oslobodiť od strachu zo smrti a umierania ešte vo väčšej miere než sa obvykle očakávalo od bežného samuraja, ktorého úlohou bolo slúžiť svojmu pánovi až do samého konca. ,,Zmyslom života samuraja je v jeho smrti,, ako napísal jeden slavný bojovník. Pokiaľ samuraj sklamal v boji alebo sa prehrešil voči kódexu musel spáchať verejnú sebevraždu známu pod názvom hara – kiri alebo seppuku. Ninjové vnímanie svojho vlastného osudu bol o niečo intenzívnejšou verziou samurajovho sveta. Hlavným rozdielom v prístupe, ktorý odlišoval ninju a samuraja, bolo akceptovanie nožu v temnotách ako legitimného prostriedku útoku. To znamená, že museli mať veľmi rozvinutú intuíciu, aby dokázali vycítiť nebezpečenstvo útoku ,,spoza rohu“.  Čo sa týka sebevraždy u ninju ten ju spáchal len v tom prípade aby sa vyhol mučeniu, keď ho chytili alebo keď nemal možnosť úniku.

Platný samurajský kódex vyžadoval predovšetkým viditeľnosť, aby ako aj priatelia aj nepriatelia mohli rozpoznať, komu bola udelená pocta ísť do bitky v prednom rade. Pre uľahčenie identifikácie samuraji nosili na chrbte brnenia vlajočku. Akonáhle sa samuraj zapojil do bitky cieľom bolo nájsť seberovného a pripraviť ho o hlavu a ako trofej ju priniesť daimjóovi, ktorý poznamenal meno víťaza aj obete a svojho stúpenca náležite odmenil.

Úloha ninju v bitke bola odlišná. Často používal maskovací odev čiernej, šedej alebo inej farby podľa toho ako to vyžadovala situácia. Nemal žiadnu vlajku, ktorá by ho mohla identifikovať. Jeho úloha pri obliehaní hradu spočívala v tom, že sa tam dostal a schoval sa už niekoľko dní pred bitkou. Pred bitkou, alebo počas nej začal rozosievať medzi obrancami zmätok tým, že založil požiar, pozabíjal stráže alebo dokonca zavraždil veliteľa. Akonáhle dokončil svoju prácu stiahol sa do anonymity a všetku slávu zanechal prvému samurajovi z útočiaceho vojska.

 Pripravil: Jaroslav Dávidík, ninjutsu@dokan.sk 

Zdroj: Nindžové – S. Turnbull

Napíšte nám o Vašom podujatí a my ho zverejníme - sefredaktor@bojoveumenia.com
 

Napíšte nám o svojom klube alebo o svojich zážitkoch s bojovými umeniami. Svoje názory, skúsenosti a rady nám zasielajte na  sefredaktor@bojoveumenia.com Team www.bojoveumenia.com