Bojové umenia Zdravie a wellness Obchody Články, linky
 
Japonská cesta (kluby a vidé)

karate goju ryu
judo
aikido
kendo
kobudo
ninjutsu
kempo karate

Čínska cesta (kluby a videá)

kung fu
shaolin kung fu
wudang kung fu
tai chi
wing tsun

 

Kórejská cesta / ostatní (kluby a videá)

taekwon do
krav maga
box
kick box
thai box
ruský štýl boja
capoeira
akadémia bojového umenia

 

Praktické rady pre bojovníka
Jakub Stratený

Úvod
Výber bojového umenia/športu a správneho klubu
Strečing
Výber rukavíc
Ostatné chrániče
Iné pomôcky
Maste

 
Výber boxovacieho vreca

Úvod

             Drahý spolubojovníci. Zrejme ste sa rozhodli vydať na cestu bojovníka, či už chcete schudnúť pár kíl alebo objaviť svoju životnú cestu. Preto som pre vás zhotovil tento seriál článkov a miničlánkov ktorý vám dúfam ušetrí čas hľadaním základných rád na fórach, alebo od neoverených zdrojov.(na druhú stranu, keď sa aspoň trochu zorientujete, na fórach často nájdete aj pomoc a užitočné rady) Sám som si to vyskúšal a viem že nájsť miesto kde nájdete “všetky” rady pokope je na nezaplatenie. Zároveň som sa snažil písať všetky rady nezaujato a čo najviac objektívne, no pokiaľ som sa niekde (napr. chrániče) stretol len so zlými referenciami a mám zlé skúsenosti, nemám dôvod nenapísať pravdu.

Výber bojového umenia/športu a správneho klubu

 *Popisy jednotlivých BU/BS budú obsiahnuté v ďaľšom pripravovanom článku.

             Na začiatok si musíme povedať aký je vlastne rozdiel medzi BU a BS. Zatiaľ čo v BS je cieľ často súťažný (napr. box), cvičenci sa často orientujú na jednu vec v ktorej ten daný šport súťaží. BU majú zas často dlhú históriu (nie stovky ale tisíce rokov), snažia sa uchopiť telo ako celok, a často budujú na filozofii. Jediné na čom však záleží (nie až tak jediné) je tréner. Keď nájdete trénera ktorý vam bude vyhovovať, dokáže sa vám venovať a dokáže vás pripraviť na to, čo vyhľadávate. Či už je to “prežitie” na ulici, športová súťaž, zvládnutie a spoznanie tela, alebo schudnutie, je zbytok vlastne len názov klubu. Základ je, aby ste cítili že ste “doma”.

Jednoduchšie rozdelenie:

Full-contact (záleží podľa pravidiel BU/BS, ale časom sa pripravte na nejakú tú ranu)

Semi-contact (tu je obtiažne určiť hranice, často to záleží od druhu BU/BS a rozhodcov)

Non-contact (v “súbojoch” sa údery a kopy len naznačujú)

 

*BU/BS sa dajú deliť na čínske, japonské, filipínske, moderné tradičné, thai-box má napríklad holandskú a thaiskú vetvu, BU/BS so zbraňou/bez zbrane (tiež full, semi, non-contact)... 

            Podaktorí vedia že chcú Box, Kung-fu, športové wu-shu, Karate alebo Thajský box. Podaktorý vedia aký výsledok očakávajú (už spomínané súťaže, sebaobranu...) no nevedia ako to najlepšie docieliť. Obom skupinám poradím jediné. Rozhliadnuť sa po okolí. Napriek tomu že za kvalitou sa oplatí cestovať, sami musíte vedieť koľko ste ochotný. Pol hodinu? Hodinu? Dve?  

            Dobre. Zistili ste že vo vašom meste sa nachádzajú dve boxerne, jedno karate, jedno aikido a jedno kung fu. (Vo väčších mestách ako Košice alebo Bratislava býva tento výber mnohonásobne väčší, ako sa zorientovať tam sa dočítate o pár riadkov nižšie) Potom nieje nič jednoduchšie navštíviť klub ale NEPOZERAŤ SA ale ísť si s nimi rovno zaCVČIŤ, lebo len potom budete vedieť na čom ste. A ak máte klubov priveľa ako sa to môže stať, pozrite sa aj na cenu (privysoká cena svedčí buď o veľmi kvalitnom trénerovi, ktorého si ale rýchlo preklepnete na internete, alebo o rôznych “takmer-sektách”), rozhoduje aj vybavenie klubu (nepôjdete trénovať box niekam kde nemajú box. vrece, rovnako ako nepôjdete trénovať judo na betónovej zemi) a komunikatívnosť. Pokiaľ mi tréner (majiteľ, majster) tri krát nezdvihne (nevolať 3x po sebe :)), neodpíše na mail, alebo na stránke nemá napísané čomu sa venuje a zahmlieva (možné pri rôznych moderných, ultra mega tajných systémoch), nemá o  mňa záujem a v tom prípade je výber hneď jednoduchší. 

            Pevne verím že ste sa dobre rozhodli, alebo tak čoskoro učiníte. Nezabúdajte že to čo je niekomu proti srsti, môže niekto iný práveže vyhľadávať. A posledná rada ktorú vám môžem dať je, aby ste majstrovi/trénerovi pevne verili. Pokiaľ mu nedôverujete, je na čase rozhliadnuť sa niekde inde. A pokial len volíte medzi menšími zlami, držím palce :)

Strečing

 Je neooddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek Bojového umenia. Nielen preto aby sa zabránilo zraneniam (tu sa vedci v poslednej dobre rozchádzajú v názoroch), ale hlavne preto aby bol človek pružný, mal roztiahnuté šľachy a svaly, a mohol stavať na záležitostiach s tým spojenými. Inými slovami, kto chce vysoko kopať, musí byť roztiahnutý. Kto chce rýchlo kopať, nesmie byť stuhnutý, a kto chce nebodaj zvládať aspoň základ akrobacie, pre toho to platí dvojnásobne.  

Byť pružný je človeku vlastné, deti nemajú v mladosti problém dať si nohu k hlave, sadnúť si do špagátu alebo rozštepu, alebo pri hraní sa na zemi presedieť hodinu v drepe. Čím je človek starší, tým menej pružný je, no skúsenosti z ďalekého východu nám ukazujú že to nieje vekom ale životosprávou. Bohužiaľ v dnešnej dobe sa to prejavuje nielen u ľudí ktorý sú dospelý alebo starý, ale aj u ľudí do 15r. ktorý si nedokážu sadnúť do drepu alebo sa dotknúť prstami zeme. 

Preto som prichystal pár rád ako sa rozťahovať, nech je vaša motivácia akákoľvek. Tento návod sa bude týkať len statického strečingu, pretože pri dynamickom môže dôjsť k poškodeniu šliach.  

  • Pred cvičením sa vždy zahrejte, ci už horúcim kúpeľom alebo pár kolečkami po telocvični. Pokiaľ je zem studená, je dobré si pod seba dať osušku alebo karimatku.

  • Rozťahujte sa pravidelne, každý deň aspoň 5 minút a výsledky sa dostavia rýchlo.

  • Rozťahovanie po tréningu má výhodu rozohriatych a prekrvených svalov, no pokiaľ sa na tréningu idete venovať napríklad vysokým kopom, je dobré aby ste sa pred tým trochu natiahli.

  • Niektorí odborníci odporúčajú “unavovať svaly” a rozťahovať na 3 fázy:

 Práca – napätie: Aby sval prestal klásť prirodzenú obranu, je potrebné ho „oklamať“ - unaviť. Ak napríklad chceme uvoľniť a ponaťahovať svaly krku: Ruky sú spojené za hlavou a tlačia hlavu vpred. Súčastne sa snažíme pracovať svalmi krku proti tejto sile, čiže vzad. Vo svaloch tak dôjde k už spomínanému odstráneniu prirodzeného napätia. Pracovná fáza by mala trvať aspoň 20 sekúnd. Dôležité je, aby napätie nekolísalo, ale bolo konštantné po celú dobu. Po 20-30 sekundách nasleduje druhá fáza.

Relaxácia – uvoľnenie: Nasleduje okamžite po skončení napätia a musí byť maximálne. Jej trvanie je asi 3 až 6 sekúnd.  

Extenzia – natiahnutie: Hneď po uvoľnení nasleduje natiahnutie svalu. Pozvoľným zatláčaním natiahneme svaly až do maxima. Čas natiahnutia by mal byť rovnaký ako čas práce. Dôležité je vydržať stály ťah aspoň 20 sekúnd. Dlhotrvajúce naťahovanie (napr. 40 sekúnd) už neprináša žiaden efekt. „sportujeme.sk“

  • No mnoho ľudí cvičí suzukiho strečing (obrázok dole) s viditeľnými úspechmi trochu inak.

V každej polohe sa natiahneme do krajnej polohy (napr v sede s nohymi pred seba, chytíme sa členkov alebo špičiek a pritiahneme sa ku kolenám hruďou/hlavou kam až to ide) a vytrváme tam zo začiatku napríklad 10 sec. Suzukiho strečing je dosť dlhý a cvIkov má veľa, neskôr môžete predlžovať časy strečingu.

  • NEKMITAŤ!

  • Pokial niečo bolí príliš, alebo bolesť po strečingu neustúpi (strečing musí aspoň trochu bolieť), tak zmeňte cvik, alebo sa poraďte s trénerom alebo lekárom.

Výber rukavíc.

            Rukavíc poznáme veľa druhov, a ešte viac delení nájdeme na internete. Taktiež sú to najrozšírenejšie chrániče, ktoré používajú skoro všade. Ako si vybrať môže byť pre začiatočníka celkom  ťažké, nik nechce kúpiť najpredraženejšie na trhu, no všetci chcú mať aspoň akú takú kvalitu. V prvom rade by vám mal poradiť tréner, majster, alebo niekto z klubu. No pokiaľ stále tápete, snáď vám nasledujúca stránka pomôže.

Hádam všetky druhy rukavíc sa robia v koženej a umelej verzii.

 

Materiál                                    Plusy                                                    Mínusy
___________________________________________________________________________________

Koža                                        -Airway trvanlivosť                                -Vyššia cena (2-3x)

                                                -Obvykle o niečo vyššia                  -Treba sa o ňu starať

                                                kvalita výrobkov                                  (pokial chceme trvanlivosť)

“Umelina”                                 -Nižšia cena                                         -Vydrží menej ako koža

                                                -Sem tam pretrieť od potu/

                                                krvi :) (ľahlšia údržba)

             Aj keď z tejto tabuľky možno o niečo lepšie vychádza koža, poznám profesionálov ktorý bez problémov búchajú v umeline, aj tam sa dá totiž nájsť kvalita. Taktiež mám odskúšané že je oveľa lepšie si kúpiť najprv umelý materiál, a po čase pri výbere ďaľších v budúcnosti verím že už budete mať v tejto otázke jasnejšie. No pokiaľ ste pevne rozhodnutý, pre kožu, určite budete taktiež spokojný, nakoniec, výber materiálu je najnepodstatnejší.

 Ďalej rukavice delíme na prstové a boxerské a “pytlovky”.

            Prstové (tiež freefight/mma/pytlové) rukavice bývajú tvrdšie, často sa používajú na boxovanie na vreci, ináč sa využívaju na MMA, Systeme, prípadne kung fu, karate, proste všade kde sa trénujú chmaty, páky, úchopy, boj na zemi... Delia sa hlavne podla typu športu, na karate sa pužívajú mäkké, na mma tvrdé :)

            Boxerské (tiež kickox/thaibox/sanda) rukavice určite všetci poznáte. Medzi thai/kick/box rukavicami bývajú rozdiely malé, poväčšinou sa toto delenie nepoužíva. Delia sa podľa váhy výplne, čím väčšie, tým ťažšie, ale tým bezpečnejšie a nemusíte sa báť udrieť súpera naplno. Váha sa udáva v unciach a to 10 oz, 12 oz, 14 oz, 16 oz, 18 oz. Všeobecne sa sprringy vedú od 14 oz vyššie (aby sa zabránilo zraneniam počas tréningu), v boxe sa väčšinou zápasí v ringu s 10 oz. Dnes sa používajú rôzne technológie na výplň, viacvrstvové bývajú pri rovnakých číslach o niečo menšie. 

            Pytlovky bývajú tenšie, často hrúbky a tvrdosti mma rukavíc, alebo 10 oz. Bývajú lacnejšie, používajú sa hlavne na ochranu zápästia a hánkov, a netreba ich tak často meniť. Poväčšinou je ich výber najjednoduchší, pretože je tam najmenej aspektov ktoré treba riešiť. 

            Niektoré rukavice sa delia len podľa výplne, niektoré aj na S/M/L, alebo podľa čísel. Dajú sa kúpiť v špecializovaných predajniach, takzvaných fight shopoch alebo v športových predajniach. Druhá možnosť kde zakúpiť rukavice (a chrániče celkovo) sú internetové obchody, ktoré ponúkajú väčší výber, nižšie ceny, ale na rukavice treba čakať a nemáte možnosť si ich vyskúšať. Osvedčené značky sú King, Twins, Raja, Reyes, Bali, Katsudo, Everlast a Lonsdale. No mne osobne sa osvedčili aj menej známe značky, zvyčajne človek neplatí zbytočne za nápis o 50% viac. Neodporúčam kupovať rukavice v supermarkete v športe, značky asko “super boxing, ultra punch” a spol. majú často kvalitu ako kvalitné rukavice po štyroch rokoch.  

            Malý tip na údržbu, pokiaľ rukavice po tréningu doma otriete od potu, roztvoríte ich a dáte vysušiť na dobre vetrané miesto, alebo ich “vypcháte” kúskami novín aby odsali pot, vydržia nesmrdiace o niečo dlhšie. Taktiež sa predávajú špeciálne sušiče na rukavice no nemám s nimi skúsenosť. Rukavice nefénovať, nedávať na radiator, a na pranie mám rôzne referencie ale na 90% negatívne. Držať sa návodu na údržbu ktorý by mal byť pri rukaviciach priložený a kožené niekedy nakrémovať alebo pretrieť olivovým olejom. Nepopraská vám tak rýchlo koža.

Ostatné chrániče

 Chrániče zubov

            Tu veľa nenavyberáte, chrániče majú primárne ochrániť zuby, niektoré drahšie bývajú konštruované tak aby zmiernili nárazy mozgu. Vždy pri tvarovaní treba dodržať čas a teplotu vody udanú v návode pri chráničoch, pri niektorých to je 30 sekúnd a pri niektorých len šesť. Po použití doma stačí opláchnuť (ak máte zápaly ďasien osvedčilo sa mi ho umyť aj zubnou kefkou a pastou, ale kefka a pasta musí byť ultra jemná).  Jediné delenie s akým som sa stretol je na horné zuby(väčšina), na obe rady zubov (niekedy sa cez ne ale ťažko dýcha keďže nemôžete otvoriť ústa) a na spodné zuby (stretol som sa len raz, možno pre ľudí s atypickou stavbov chrupu). Chránič na mieru robia aj niektorí zubári, no tam si priplatíte. Drahšie bývajú napríklad značky ako Shock Doctor (kvalitu potvrdzujem), no aj lacnejšie kúpite okolo 3-5 eur a vaše zuby sa vám poďakujú. 

Chrániče holení

            Taktiež bývajú aj kožené aj umelé (viď. článok boxerské rukavice). Taktiež sa na semi-contact používajú mäkšie a na full o niečo tvrdšie. Často sú spojené spolu s chráničom nártov ktorý oceníte keď trafíte súperov lakeť. Tieto chrániče odporúčam skúšať na nohe, alebo pozrieť nejakú recenziu s cudzieho zdroja, aby ste nezistili že sa vám v súboji otáčajú, rozopínajú, tlačia na jabĺčko a aby vám dobre sedela veľkosť. Z kvalitných značiek môžem vymenovať zasa len tie isté ako pri box. rukaviciach (tieto firmy ponúkajú celú škálu výrobkov). 

Suspenzor

            SUSPENZOR MUSÍ BYŤ JEMNE TESNÝ!!! NIKDY NIE VOĽNÝ!!! Totiž kebyže niečo “vylezie” a dostanete kop na dané miesto, môže to mať vážne zdravotné následky! Taktiež musí byť tvrdý (kebyže máte mäkký, to si rovno dajte slipy) a prasknutý suspenzor už nikdy nepoužite! Na BU/BS sa dajú kúpiť na internete, v športových obchodoch sa dajú napr. hokejové vyskúšať. (samozrejme na spodné prádlo :)) Pri kúpe dajte pozor na zaväzovanie, aby vám pri pohybe nepadal a neuvolňoval sa. 

Helma

            Taktiež s nákupom cez internet nemám dobré skúsenosti, no často asi nemáte inú možnosť. Taktiež bývajú kožené a umelé. Helma nesmie škrtiť, otáčať sa, alebo “lietať”. Taktiež niektoré helmy zaberajú príliš mnoho zorného poľa, ale s tým treba rátať. Niektoré majú lícnice, iné nie, lícnice majú za následok lepšiu ochranu nosa, no často vadia pri výhľade. Pri helmách pre BU so zbraňou treba pozerať aby bola mriežka  pevná, aby sa po zásahu palicou nerozbila a nepripravila vás napríklad o oko. 

Full body armor (celotelový chránič)

            V našich podmienkach moc na výber nemáte, a keď hej často za vysoké ceny. Niektorý ľudia odporúčajú si takýto oblek vyskladať (rukavice, holene, chránič trupu, helma...). Na druhej strane, málokedy budete potrebovať takéto brnenie, a keď hej tak takéto kluby majú poväčšinou aspoň jeden erárny.

Iné pomôcky

 Bandáže

             Bandáže slúžia na spevnenie kĺbov, a zčasti na ochranu hánok a satie potu. Používajú sa na zápästia (najčastejšie obvínacie, dávajú sa pod rukavice), členky,  kolená a lakte (najčastejšie navliekacie).

 Obvínacie bývajú elastické, ktoré ja osobne odporúčam lebo najmenej padajú, a neelastické. Predávajú sa hlavne 2,5 metrové, na zápasy, aby sa zmestili pod rukavice 10 oz alebo mma, a 4,5 metrové ktoré sa používajú pri sparringu. Rátajte s tým že niekedy vám bude aj to málo. Dajú sa prať, ľubovoľne sušiť.

 Navliekacie sa predávajú elastické látkové alebo neoprénové, dajú sa kúpiť aj v lekárni alebo drogérii, mám dobré skúsenosti s oboma typmi, preventívne ich nepoužívam, skôr keď nastane presilenie alebo dôjde k úrazu kĺbu.

 Obvínacie bandáže sa omotávajú niekoľkými spôsobmi, klasicky sa slučka prevlečie cez palec, cez chrbát ruky, potom okolo zápästia pár krát, cez chrbát ruky, okolo hánkov, späť, potom cez dlaň a opakovať a opakovať. Niektorý ľudia omotajú aj raz okolo palca a osvedčilo sa mi ju prevlecť aj medzi prstami, bandáž sa potom nezosúva. Chvíľu vám potrvá kým v tom získate prax, ale na internete je množstvo videí ktoré vám pomôžu, alebo ju proste omotáte ako sa vám bude chcieť.

 Maste

             Mastí(gélov,krémov) máme desiatky druhov, oceníme ich hlavne po ťažkých tréningoch, a aj v rámci regenerácie a predchádzania zranení. Niektoré sa dajú zohnať v lekárni, iné v športových obchodoch, a niektoré len v rôznych školách Kung-Fu. Názvy mastí sa môžu líšiť v závislosti od výrobcu, alebo transkripcie, preto uvediem pár základných príkladov. 

Heparinové a Heparoidové maste - vhodné na opuchy, podliatiny, ľudovo povedané “rozpúšťajú modriny a hrče” nevhodné pre ľudí s poruchou zrážanlivosti krvi. Veľmi sa mi osvedčil Ibuhepa, ktorý zároveň tlmí bolesť. 

Fastum Gel

Voltaren emulgel
 

Dit Da Jow/dit da yeuk jau/Tit ta Jow
– Podľa transkripcií sa rozchádzajú aj preklady, napr. Fall Hit Wine/Iron Hit Wine. Tradičná čínska masť/tinktúra ktorá má mnoho receptov, predáva sa v rôznych kung fu školách, čínskych lekárňach a na internete, ale tam je to vždy skok do prázdna pretože s obchodných účelov sa tinktúra často predáva riedená. O konkrétnej aplikácii ktorého receptu sa treba informovať pri kúpe, niektoré tinktúry je možné používať aj vnútorne. Vraví sa že Dit Da je len 30% úspechu, 70% je masírovanie.

Ibalgin gel/masť
– tlmí bolesť no nesťahuje opuch!

Thaiská masť boxing
– veľmi dobrá masť/gel/tinktúra/olej ktorá sa predáva aj na internete aj v športových obchodoch pre BU/BS, podľa formy sa používa na účely preventívne aj na účely regeneračné.

 Výber boxovacieho vreca

             Toto je téma na ktorú sa dá diskutovať dosť dlho, ani nie tak kôli toľkým variantám (ale aj tých je dosť), ale skôr kôli individuálnym možnostiam zavesenia vreca v byte. 

            Skôr ako sa dostanem k jednotlivým druhom vriec a zavesení, mali by ste zistiť aké sú vaše reálne možnosti box. vreca v dome, prípadne byte. Pokiaľ nemáte pivnicu, mini (alebo aj maxi) posilku v sklade, prázdnu miestnosť a pod. musíte rátať s tým že vrece budete pravdepodobne dávať sem tam hore a dole, takže odporúčam vrece do 35-40 Kg, takúto hmotnosť je ešte možné zavesiť sám. Samozrejme to závisí od vašich síl, či vám niekto bude pomáhať alebo či bývate sám. A s nižšou váhou vreca (nenechajte sa zmýliť, do 30-40 Kg je vrece ešte ľahké) súvisí aj jeho poletovanie a pokyvovanie po izbe. (niekomu lieta aj 90 Kg vrece :) ). Takže musíte dobre zvážiť izbu kam navŕtate záves na vrece... 

            V tomto článku pôjdem od vrchu, takže začnem so zavesením vreca. Na trhu je mnoho druhov závesov, preto si vždy treba skontrolovať nosnosť takejto konštrukcie. Poväčšinou sa dajú navŕtať rôznymi kotvami, hmoždinkami, skrutkami, no najviac odporúčam buď kovové hmoždinky (nevyzeraajú ako klasické) alebo tzv. chemickú kotvu. Taktiež poznáme stojany na strop a steny, alebo stojany stacionárne (vyzerajú ako šibenica) no na tie sa sem tam vyskytne sťažnosť že ich treba dole zaťažovať pretože sa kývu.

 

            Vrece musí taktiež na niečom visieť, a to buď reťaz alebo ťažné lano. Pre lepšie nastavenie si výšky odporúčam reťaz, aj keď býva trochu hlučná. Karabínou si veľmi jednoducho nastavíte výšku, v prípade že máte menšie vrece to pri tréningu nižších kopov veľmi oceníte. 

            Samotné vrece môžte vyberať podľa nasledovných kritérií, a to sú:

Tvrdosť (každé vrece sa časom “vybúcha a sedne” takže hore bude mäkké a dole ako betónový stĺp, a v strede tak akurát)

Materiál (zas a znova koža alebo plastel, koža je trvácnejšia, ale kupuje sa hlavne do klubov)

Výrobca (Tu odporúčam tie isté značky čo v ostatných článkoch, pri kúpe cez internet poväčšinoou donesie kuriér)

Cena

Tvar

Veľkosť

Hmotnosť

Venovať sa budem hlavne posledným trom kritériám lebo sú najdôležitejšie.

             Veľkosť: Tu budete možno limitovaný bytom alebo domom (viď. prvý odstavec). Pokiaľ však patríte mezdi tých šťastnejších, čo si môžu slobodne vyberať, mali by ste vedieť či chcete aj kopať alebo len trénovať ruky. Pokiaľ chcete aj kopať a nič vás neobmedzuje (viď. kritériá vyššie) , vyberajte si vrece podľa výšky, odporúčam aby jeho vrch vysel cca. 20 centimetrov nad vašou hlavou a končil vám pri lýtkach. Takto veľké vrece nebude príliš lietať pri kopoch a taktiež budete môcť kopať ako na hlavu tak aj na nohy. (samozrejme pokiaľ chcete kopať ako Mirko Crocop odporúčam aspoň 40 centimetrov nad hlavou :) ) Pokiaľ chcete trénovať iba ruky, stačí vrece okolo jedného metra, až metra a pol. Zavesené by malo byť cca niečo vyše hlavy až po pás. Pokiaľ vás obmedzuje nejaký faktor, budete musieť improvizovať, napríklad kúpiť vrece menšie a na kopy si ho dávať nižšie a vyššie. Pokiaľ chcete trénovať klinč, hrúbka by mala byť taká, aby ste vrece obchytili. 

            Tvar: Obvykle jediná zmena tvaru je možnosť kúpiť úzky, alebo od polky zúžené vrece, no pár krát som sa stretol s dosť atypickým tvarom ako je napríklad nižšie zobrazená guľa.

Taktiež (aj keď to nieje klasické box. vrece) existujú rôzny panáci na zavesenie, ktorý majú tvar človeka s rukami. 

            Hmotnosť: Hmotnosť logicky stúpa úmerne veľkosti, veľké a ťažké vrecia budujú silu a tiež otužujú príslušné úderové miesta. Vyžadujú si ale pozornosť a dostatočne zvládnutú techniku, pretože môžu pri nespávne technicky prevedenom údere alebo kope privodiť zranenie. S kľudným svedomím by som investoval na začiatok do vreca s hmotnosťou 30-40 kg. 

            Zvlášť kategóriou sú vrecia stacionárne, ktoré sa naplnia vodou alebo pieskom a sú položené na zemi. Niesú tak tvrdé ako iné vrecia (väčšinou pozostávajú so zaťažitelnej časti a samotného “vreca” ktoré sa na ňu navlečie), a trochu sa posúvajú po zemi, takže odporúčam pri tolerantných susedoch. Zaujímavá varianta normálneho vreca. Predávajú sa aj variácie “boxovacieho boba” ktoré vyzerajú ako trup s hlavou.

 *Veľa krát som sa stretol s otázkou z čoho je vnútro vreca, a aj keď sa vám to bude zdať neuveritelné pri váhe a tvrdosti vreca, vrecia sú plnené kúskami tkaniny :)


 



Napíšte nám o svojom klube alebo o svojich zážitkoch s bojovými umeniami. Svoje názory, skúsenosti a rady nám zasielajte na
 sefredaktor@bojoveumenia.com Team www.bojoveumenia.com